Už to tu bolo, ale je to dôležité. Aj ak sa človeku nepodarí zvládnuť techniku zabrzdenia či zastavenia myslenia, môže byť užitočné aj samotné poznanie súvislostí. 

   Môže to veľmi ovplyvniť obsahy myslenia. Človek sa prestane báť napríklad všednosti. Pochopí aj myslením, že z všednosti sa môže kedykoľvek posunúť do výnimočnosti presýtením vnímania. Už len vedomie tejto možnosti oslobodzuje od potreby nevyhnutne dosahovať čosi výnimočné. 

 

 

   Človek aj myslením môže pochopiť, že v skutočnosti nič obyčajné ani neobyčajné neexistuje. Všetko len je také, aké je. 

 

 

   Človeku sa možno ukáže nezmyselnosť názoru, že život by mal byť dobrodružný. Život predsa dobrodružný je vo svojej podstate. Vždy. Iný ani nemôže byť. Len napríklad proces udržovania rovnováhy pri chôdzi či neprestajná stavba zložitého ľudského organizmu je dobrodružstvo samé o sebe. Ak však dobrodružstvo chápeme ako čosi nové, nepoznané či nebezpečné, tak to takmer isto aktivuje vnímanie. Možno aj vás napadne súvislosť, že túžba po dobrodružstve je možno len potrebou aktivácie vnímania. Človek cíti, že mu čosi chýba, že sa necíti naplnený. Akosi zabudol, že základnou príčinou je to, že má vnímanie takmer vypnuté. A my už vieme, že na aktiváciu vnímania netreba zažívať vôbec nič mimoriadne. 

 

 

***