Úspech a naplnenie života nemusia spolu súvisieť
Znázornime si to.
Súčasná kultúra akosi počíta s tým, že úspech, šťastie a naplnenie života spolu so spokojnosťou sú akoby v jednom balíku.
Mnoho ľudí skutočne život zažíva takto. Ale tento pohľad má slabé miesta. Ak človek nie je úspešný ani šťastný a necíti ani naplnenie ani spokojnosť, tak sa to pripisuje nedostatku úspešnosti. Ale ak človek úspešný je a pritom necíti naplnenie, tak je bezradný.
Na celú problematiku možno však nazerať inak. Predstavme si tu balíky dva.
Šedý balík súvisí s myslením. Žltý balík súvisí s vnímaním. Na základe tohto modelu možno vysvetliť komplikácie pri hľadaní úspechu a naplnenia v súčasnej kultúre.
Súčasný človek sa do žltého kruhu snaží dostať cez šedý. Súčasný človek je zameraný na všetko, čo mu môže priniesť úspech a šťastie. Jeho spokojnosť je od úspechu vyslovene závislá. Z obrázka vyplýva, že bez úspechu a šťastia súčasný človek nemá žiadnu šancu žiť naplno. Hlavný problém je, že plnosť života nie v skutočnosti pevne zviazaná s úspechom a šťastím. Naplnenie je závislé od intenzity vnímania.
Čiže ak súčasnému človeku prináša úspech a šťastie aktivita, ktorá si zároveň nevyhnutne vyžaduje absolútnu aktiváciu jeho vnímania, tak je všetko v poriadku. Výhodu tu majú napríklad hudobníci či športovci. Ak niekto má na klavíri zahrať napríklad brilantne a presne rýchle pasáže klasickej hudby, tak jeho vnímanie musí byť na maxime. Táto situácia myslenie umelca prirodzene vybrzdí a naplnenie mu v podstate nanúti. Ale ak je náš človek povedzme obchodník a jeho aktivity ho nenútia vnímať celým svojim vedomím a ak on ani túto potrebu necíti, tak môže nastať mätúca situácia. Človek má všetko a cíti sa prázdny.
Iný problém nastane, keď sa nejakému človeku nedarí dosiahnuť úspech a šťastie. Môže mať pocit, že naplnenie života je pre neho nedosiahnuteľné. Predstavme si napríklad mladistvých v chudobných štvrtiach na predmestiach veľkomiest. Akési kultúrne myslenie, reklamy, médiá im vnucujú predstavu, že luxus, postavenie, príjmy či vzdelanie sú jedinou cestou k naplneniu života. Keďže naši ľudia tieto predstavy naplniť nevedia, tak výsledkom je pocit zmaru, frustrácia či nešťastie. To je živnou pôdou pre vzdor či odpor voči životu vôbec.
Čo je tu spoločným problémom ? Pocit zmaru či frustrácie môže nastať bez ohľadu na to, či človek úspech dosiahne alebo nie. Z toho potom vyplynie, že celkové zameranie našej kultúry sa môže javiť ako bludné.
Pozrime sa bližšie na druhú alternatívu.
K spokojnosti sa dá ísť priamo cez bdelosť. Úspech sa v tomto modeli považuje za možný bonus. Úspech čí šťastie tu nie sú nevyhnutné k naplneniu života a spokojnosti s ním.
Všimnite si, aký je rozdiel medzi predchádzajúcimi dvoma obrázkami. V prvom sa k celkovému naplneniu života ide cez úspech a šťastie. V druhom sa najprv dosiahne naplnenie a pokoj a až potom sa postupuje k úspechu či šťastiu. Dúfam, že sú jasné súvislosti na prvý pohľad.
Duchovné smery často hovoria o tomto istom jave. Použijeme len iné slová. Nabádajú nás presunúť ťažisko nášho bytia z objektu na proces.
V tomto manévri sa úspech stráca. Zaniká. Nie je. Nemá kde byť.
Hodnotenie a úspech samozrejme môžu byť užitočné, ale dôležité na celej veci je, že netreba byť úspechom zviazaný. A samozrejme netreba byť neúspechom deptaný. Pokiaľ sa to deje zvonku, tak s tým veľa neurobíme, ale ak sa to deje v našej mysli, tak to môžeme oslabiť alebo celkom vybrzdiť a zastaviť.
***