Oslobodiť sa. Od čoho?
Od diktatúry svojho vlastného myslenia.
Poznanie mechanizmu svojho vlastného vedomia, myslenia a vnímania môže veľmi zvýšiť kvalitu života. Menej nepotrebného myslenia môže život veľmi uľahčiť. K problémom, ktoré život prináša, zvykneme nabaliť množstvo myšlienkového obsahu a tým si problémy vlastne ohromne zväčšujeme.
Namiesto jednoduchého poučenia, ktoré každý problém prináša, zvyčajne vyrobíme celú vedu okolo príčiny problému, rozoberáme mieru zavinenia, rôzne modely priebehu, predpoklad vývoja s možnými alternatívami a možnými dôsledkami. Vytvárame vinu a obavy či strach.
Pokiaľ je našou pracovnou náplňou napríklad vyšetrovanie leteckých nešťastí, tak tam je samozrejme namieste zaoberať sa nejakou haváriou veľmi intenzívne. Ale, žiaľ, bežnou praxou je, že človek je schopný venovať sa intenzívne aj málo závažným problémom.
Myslenie môže fungovať ako zamračená obloha, ktorá bráni svetlu a jasu bytia aby prežiarilo náš život. Počasie ovplyvniť nevieme, ale s myslením sa môžeme naučiť pracovať. V tejto súvislosti mi napadlo, že na náboženských znázorneniach sa Buddha často smeje.
Je tu podobnosť s tým, že keď človek pochopí, ako funguje mechanizmus jeho vlastného myslenia, často sa stáva, že sa začne sám na sebe náramne baviť. Človek začne svoje vlastné myslenie vnímať ako strojček. Príde mu to jednoducho všetko smiešne. Uvedomenie si, že väčšina problémov vlastne vzniká v akejsi mašinke, ktorá sa točí dokola ako koleso, v ktorom beží veverička. No môžete sa na to vôbec hnevať ?
Poznanie tejto problematiky akosi nadľahčuje vnímanie celého života a zjednodušuje ho. Človek môže akoby jednoducho vyložiť tehly zo svojho ruksaku životnej záťaže. Niekto možno odloží jednu tehlu, niekto možno viac a niekomu sa možno podarí odložiť aj celý ruksak. Spoločné však majú to, že každému sa môže uľahčiť.
No nie je to čudné, že sa ľudia vo všeobecnosti o túto problematiku tak málo zaujímajú ?
***