Zrkadlo a kniha. Uhol pohľadu. Dá sa tu robiť veda ?
Knihu môžeme čítať z rôznych uhlov. Je to tu myslené z hľadiska optiky. Má to určité obmedzenia obmedzenia, ale uhol pohľadu na text nemusí byť nejako špecificky presný. Aby ste vedeli prečítať tento text, tak sa môžete napríklad vykloniť do oboch strán a pôjde to.
S malým zrkadlom je to inak. Pokiaľ ho nenatočíte presne oproti sebe, tak sa neuvidíte. Uvidíte všeličo, ale nie seba. Ak sa vidíte v malom zrkadle a chcete to ukázať priateľovi, bude to problém. Priateľ síce podíde k vám, do zrkadla sa pozrie, ale bude vidieť samozrejme len to, čo mu umožňuje nastavenie vášho zrkadla. Takže ak sa dvaja ľudia pozerajú do malého zrkadla, tak každý z nich vidí niečo iné.
Takto nejak je to s celou problematikou zastavenia myslenia. Pokiaľ to nenatočíte priamo na seba, čiže nevyskúšate priamo na sebe, tak sa vám to nikdy neukáže. Môžete čítať rôzne duchovné knihy od rána do večera a veľa vám to nedá.
V tomto vidím problém vedy a problematiky zastavenia myslenia. Aby bolo čosi možné vedecky uchopiť, tak to musí byť doložiteľné pozorovaním a experimentom. Ten by mal byť okrem iného opakovateľný a uskutočniteľný teoreticky kýmkoľvek. Ale ak sa jedná o jav, ktorý môže pozorovať len človek, ktorého sa to týka, tak je to problém. Všímnite si, že tvár nášho namosúreného pána vidí v zrkadle len on sám. My vidíme v jeho zrkadle len jeho časť nosa. No dá sa tu robiť solídna veda ?
Ale veda je preto vedou, že má hľadať riešenia a sprístupňovať poznanie. Toto je oblasť, kde je myslenie veľmi potrebné. Dostať túto problematiku von z náboženských učení a preniesť ju na pole vedy. Tým by sa snáď aj dostala do priestoru základného vzdelania. Nuž to je moja vízia. Pomôžte to nejako realizovať.
***