Kedy je užitočné zastaviť myslenie ?

   Na rozoznanie chvíle, kedy treba uvážiť zastavenie myslenia mám pomôcku. "Zápach". Je to metafora k negativite. 

 

 

   Keď myslenie začne zapáchať, čiže začne vytvárať negativitu, tak je s najväčšou pravdepodobnosťou rozumné ho vypnúť. Samozrejme nie vždy je negativita nežiadaná. Pokiaľ reflektuje skutočnosť, tak je namieste. Ale na to máme práve myslenie, aby sme to vedeli posúdiť, či zápach na niečo potrebujeme alebo nie. A môžeme sa vedome rozhodnúť, či ho v mysli ponecháme, alebo tam vyvetráme. 

   Napríklad ochutnáme nejaké jedlo. Keď pocítime, že jedlo je pravdepodobne skazené, zhnité a podobne, tak to v nás vyvolá negativitu. Lenže táto je užitočná a upozorní nás, aby sme v konzumácii nepokračovali. Možno takto predídeme dramatickým chvíľam nad vedrom či toaletnou misou. 

 

   Takže pod negativitou budeme rozumieť všetko, čo spôsobuje zamračenú tvár. Alebo pocit, že sa chceme zamračiť. Napríklad nuda, závisť, posudzovanie, obviňovanie či obavy. Zvláštnym typom sú opakované obsahy. Niečo, čo nám myseľ stále vracia do vedomia a obťažuje nás tým. Ani sa nebudem pokúšať vyvoriť nejaký vyčerpávajúci zoznam. Som presvedčený, že ak človek začne chápať túto problematiku, tak si hravo poradí sám. Netreba mu radiť. Ak začnete pozorovať svoje myslenie, tak sami dokážete celkom presne rozoznať, kedy sa vo vás začína tvoriť negativita. Myslením následne viete presne posúdiť, či vám táto negativita na niečo konštruktívne môže poslúžiť. Akonáhle pocítite, že vás vaša vlastná negativita obťažuje, je čas na zastavenie myslenia. Preto sa možno hneď zamerať na myslenie, pretože takáto negativita sa vytvára práve tam. Nikde inde. 

 

 

  Zhrnutie: Moje myslenie zrazu začína "zapáchať". Tak ho začnem brzdiť, alebo ho celkom vypnem. Ako? Začnem sýtiť vnímanie. Vnímanie myslenie vytláča z vedomia.  Nedarí sa mi to? Vracia sa to? Tak budem jednoducho pokračovať, kým sa mi to nepodarí. A ak sa mi to nepodarí, zápach aj tak zoslabne. 

  Neskôr sa budeme zaoberať nejakými fígľami, ktoré by mohli pomôcť myslenie preľstiť aby nás prestalo obťažovaťa začalo spolupracovať. 

 

***