Dá sa zastavenie myslenia zneužiť ?

  Samozrejme, že áno. Zastavenie myslenia umožňuje lepšie sa sústrediť a kvalitnejšie vykonávať akúkoľvek činnosť. Je to mechanizmus. Nemá v sebe žiadne morálne zábrany. 

  Je potrebné si uvedomiť, že kriminálna činnosť patrí do skupiny adrenalínových aktivít. Ako sme si už ukázali, tieto brzdia myslenie celkom prirodzene. Takže každý zlodej či vrah s veľkou pravdepodobnosťou mechanizmus zastavenia myslenia intuitívne používa. Aj keď si to vôbec neuvedomuje. Jednoducho povaha kriminálnej činnosti si vyžaduje maximálne intenzívne vnímanie aktuálnej situácie. To dusí myslenie celkom prirodzene. 

 

 

  Výhody zastavenia myslenia sú zneužívané od nepamäti. Otázku teda treba položiť inak: 

 

   Kedy sa zastavenie myslenia konečne prestane iba zneužívať ?

   Kedy konečne začnú výhody zastavenia myslenia využívať aj slušní ľudia ?

   

   Keď vychádzame z toho, že zastavenie myslenia nemá v sebe etický princíp, tak funguje aj v prípade kriminality oboma smermi. Zastavenie myslenia totiž súčasne kriminalitu dusí. Ako? Kriminálne činy sú často premyslené. Predstavme si kriminálnika, ktorý zastaví svoje myslenie. Ako vlastne môže uskutočniť kriminálny čin, keď má myslenie vypnuté? Ďalší problém nastane s motiváciou. Ak človek svoje myslenie zastaví, stratia sa všetky potreby dané myslením. Napríklad potreba moci, bohatstva či prestíže zanikne. Stratí sa. Kriminálnik akosi stratí dôvod na páchanie kriminality uvedeného typu. 

    Znovu sa dostávame k téme, že brzdenie myslenia má v sebe očistný potenciál. Kriminalita k duchovnosti nemá až tak ďaleko, ako by sme si mysleli. Kriminálnici totiž majú pre duchovnosť dôležitý predpoklad. A to je odvaha byť iní ako ľudia naokolo. Často im nevadí, keď sa iným nepáči, čo robia. Duchovnosť si totiž vyžaduje v prvom rade toto. Dokázať byť sám sebou. A tam je oslabená naviazanosť na ľudí naokolo výhodou. 

 

 

***