Vedomie, vnímanie, myslenie
Vedomie umožňuje človeku vnímať a myslieť.
Vedomie považujme za stav, kedy sme bdelí. Môžeme vnímať a myslieť. Spánok sa napríklad tiež môže považovať za stav vedomia, ale pre potreby tejto stránky sa pod pojmom "byť pri vedomí" mieni bežný stav bdelosti. Táto definícia je síce zjednodušená, ale na objasnenie problematiky by to malo postačovať.
Vnímanie je činnosť zmyslov a všetky druhy pozorovania, ktorého sme schopní. Napríklad aj sledovanie svojho dychu. Dokážeme vnímať časť pohybu hrudného koša a čiastočne aj pohyb vzduchu v nose.
Myslenie je práca s vnemami. Predstavy, spomienky. plány a podobne.
Myslenie je aj každé zaobchádzanie s nejakými znakmi. Znaky sú napríklad písmená a číslice. Čiže keď niečo hovoríme, píšeme, čítame či počítame, tak myslíme.
Myšlienka je väčšinou nejaká veta. Súbor znakov s nejakým významom podľa nejakých jazykových pravidiel. Ja napríklad myslím v slovenskom jazyku.
Predstavme si myšlienku: "Ako sa mi pekne podarilo zastaviť myslenie. Práve teraz je celkom v pokoji. Je vypnuté." Keď človek o myslení myslí, tak ho nemá zastavené. Takže veta typu "Práve teraz je moje myslenie celkom vypnuté", je zavádzajúca. Myslenie sa vás snaží nachytať. Môžete rozmýšľať o tom ako ste zastavili myslenie. Môže vám pri tom byť aj dobre. Ale nie je to stav zastavenia myslenia. Je to čosi ako pozitívne myslenie. Je to odvedenie zamerania myslenia z problémov na uvažovanie o jeho mechanizme. Je to osviežujúci stav, ale rozhodne to nie je to, čo hľadáme.
Môže to byť zábavné ako hra na mačku a myš.
***