Prečo svoje "bytie" bežne nevidíme a nevnímame?
Bytie je v našom živote umiestnené ako nos medzi očami. Bytie nie je v zornom poli.
Až v zrkadle človek vidí ako vyzerá jeho tvár. Ani samotné oči si nevidíme. Bez zrkadla by sme svoju vlastnú tvár nikdy nespoznali.
Mohla by si žena na obrázku urobiť mejkap tváre bez zrkadla? Vedela by akú farbu majú jej pery? Cítila by vôbec potrebu niečo také robiť?
S bytím je to ten istý princíp. Ak nepoužijete uvažovanie typu ako je na tejto stránke, môže sa stať, že si nevšimnete ako celý váš život tryská zo zdroja, ktorý je v absolútnej pohode.
Keď hráte napríklad napínavú hru na stolnom počítači, určite si neuvedomujete, že zdrojom, ktorý to umožňuje je napätie 220 V o kmitočte 50 Hz. Nech sa na obrazovke deje čokoľvek, zdroj je silný, stabilný a pokojný.
Je to veľmi jednoduchý princíp. Vyžaduje si to však od človeka skutočný záujem pochopiť súvislosti. Výsledok bude možno prekvapivo dobrý. Človek zistí, že fontána vedomia vychádza zo zdroja, ktorý je pokojný, spokojný a akceptuje v pohode všetko, čo sa okolo neho deje.
Môže to následne akoby otvoriť dvere poznania. Zrkadlo nám umožní vidieť, čo je skutočne dôležité z toho, za čím za v živote ženieme a čo budujeme. Utlmením nedôležitých aktivít sa môže vytvoriť priestor v našom živote na to podstatné. Tvorivosť a užitočnosť.
Môže sa nám zrazu vyjasniť, že je potrebné napríklad udržovať slobodu, bezpečie, zdravé prostredie a zamerať sa smerom, ktorý je bližšie rozobratý v témach týkajúcich sa zmyslu života.
Je to ako počúvať jemné zvuky v izbe. Aby ste ich počuli, musíte sa utíšiť. Ak to nikdy neurobíte, tak ich nikdy nezačujete. Ale ani to nemusí byť stratené. Niekedy dá život človeku poriadny úder. Ak je rana dosť silná, tak sa človek "poskladá" a utíši sa. Môže sa stať, že práve vtedy zrazu začuje to, čo predtým nemohol, lebo bol stále hlučný. Aj to je jedna z ciest.
***
Je to ako počúvať jemné zvuky v izbe. Aby ste ich počuli, musíte sa utíšiť. Ak to nikdy neurobíte, tak to nikdy nezačujete.