Zvýšme počet prvkov, ktoré pozorujeme súčasne

   Na upokojenie mysle sa často používajú techniky, pri ktorých človek celkovo musí byť v pokoji. To je určitá nevýhoda, pretože je potrebné prerušiť bežnú činnosť. Zasýtenie vnímania viacerými prvkami umožňuje túto techniku zakomponovať do bežného života. 
   Vnímanie možno zasýtiť prvkami, ktoré sú súčasťou situácie, v ktorej sa práve nachádzame. Alebo sú súčasťou činnosti, ktorú práve robíme. A to sa dá doslova kedykoľvek a kdekoľvek. A nepotrebujeme k tomu žiadne pomôcky. Nič. 
 
 
   S počtom sledovaných prvkov je to relatívne. 
   Napríklad pre kalkulačku predstavuje rovnakú prácu zobraziť číslo 101,0 alebo 10,10 alebo 1,010. Pre nás je 101 viac ako 10,1 alebo 1,01. Ale displeju je to jedno. Displej nevníma hodnotu. Tým som len chcel znázorniť, že je vlastne jedno, či pozorujeme desať prvkov súčasne povrchne alebo jednu vec veľmi podrobne. Dôležité je len zasycovať vnímanie. V príklade kalkulačky sú to 4 číslice a jedna desatinná čiarka. 
 
  Pre človeka, ktorý už vie, o čo ide a má nejakú prax, by malo byť jednoduché myslenie zastaviť. Jednoducho začne viac pozorovať a stačí mu jeden predmet. Predmet pozorovania pritom vôbec nemusí byť vonkajší, človek môže začať pozorovať niečo na sebe. Ale sýtenie vnímania viacerými objektami môže byť vstupnou metódou na to, aby sa človek začal venovať tejto problematike. A keď sa to podarilo mne, tak si vravím, čo keď práve toto pomôže aj niekomu inému. Takže nech sa páči. Ale teraz k veci:
   
   Nasledujúci obrázok znázorňuje len veľmi približne, čo sa deje vo vedomí, keď sa zasycuje vnímaním. Časové úseky sú oznašené písmenami A - I.
  A - vníma sa jeden predmet
  B - vnímané sú dva pedmety
  C - vnímané sú tri predmety
  D - jeden z predmetov z vnímania vypadol, prestal byť vnímaný
  E - vnímané sú opäť tri predmety. Podarilo sa vo vnímaní udržať prvé dva a pridať k nim ďalší tak, aby boli vnímané naraz. 
 
  V časových úsekoch A - E vidíme stále nad žltým poľom šedé. Stále sa zužuje, ale stále tam niečo z neho je. Stále máme v mysli ešte nejaký iný obsah. 
 
  F - podarilo sa zasýtiť vnímanie. Myslenie ustalo. Môže ísť len o veľmi krátke časové úseky. Možno sekundy alebo ešte menej. 
  G - zasa z vnímania nejaký prvok vypadol a hneď sa tam natlačili nejaké myšlienky. Tomu vravím, že "mi to podtieklo". Alebo sa to dá nazvať ochabnutím vnímania či pozornosti. 
  H - znovu sa to podarilo. Myslenie sa zastavilo. Nie sú v ňom ani číslice, ani písmená, ani žiadne predstavy, nič. Vedomie je plné vnímaných predmetov či javov. 
  Tým, že zmysly vnímajú len to, čo sa deje teraz, tak v časových úsekoch F a H je človek tzv "v prítomnom okamihu."
 
  Celý tento popis však nemožno zovšeobecniť. Je subjektívne, akú širku či kapacitu má konkrétne vedomie nejakého človeka. Je subjektívne, koľko prvkov potrebuje na zasýtenie svojho vedomia. Možno menej, možno viac, možno pôjde o skupiny prvkov. Každý človek je iný. 
 
  Nievieme, kedy to príde. V ľudskom organizme to nie je ojedinelý jav. Napríklad vylučovanie. Aké by to bolo senzačné, keby človek vedel, kedy bude chcieť ísť na malú či veľkú potrebu. Človek to vie do istej miery odhadnúť, ale je obtiažne to presne načasovať. Aj keď možno sú ľudia, ktorým sa načasovanie darí pomerne presne. Ale možno ste už zažili, že šoférujete, uviaznete v dopravnej zápche a príde to na vás... 
 
  Uveďme si ďalší jav, u ktorého nevieme presne, kedy nastane. Orgazmus. Práve pre nepresnosť načasovania ejakulácie sa mužom neodporúča prerušovaná súlož ako spoľahlivá metóda antikoncepcie. Pritom niekomu sa to môže dariť celkom spoľahlivo. Práve takto je to so zastavovaním myslenia. Niekto sa intenzívne sústredí na jeden predmet a nastane to. Dokonca to môže vedieť aj presne načasovať. Ale zovšeobecniť sa to nedá. Ale tak ako pri orgazme, je možné sa to do určitej miery naučiť. Dá sa skusmo zistiť, ako sa naše telo správa. Je možné sa dostať do stavu: Neviem, kedy to príde, ale viem, čo mám robiť, aby to nastalo. 
 
   Toto je môj postup. Neviem, kedy sa mi presne myslenie zastaví, ale viem, že to nastane pri zasýtení vnímania. Tak sa snažím vnímať čo najviac prvkov naraz. Niekedy pozorujem aj obsah myslenia. Veľmi ma teší, keď sa mi to podarí. 
  Môže sa stať, že niekomu sa to nepodarí nikdy. Opäť si pomôžem orgazmom. Napríklad počatie dieťaťa je síce priamo naviazané na mužský orgazmus, ale nie na ženský. Žena môže porodiť dieťa bez toho, aby prežila orgazmus. Dokonca môže žiť v manželstve, mať deti a pritom nemusí orgazmus zažiť vôbec nikdy. 
 
   Človek nielenže nemusí vedieť, kedy to nastane, ale môže dokonca aj prehliadnuť, že to už nastalo. Napríklad ani začiatok spánku človek nevie vnímať. Neviem si povedať: Tak a teraz som zaspal. Ak si to poviem, tak asi ešte nespím. Ale viem, čo mám robiť, keď chcem spať. Unavím sa, ľahnem si, uvoľním sa, spomalím dýchanie a jednoducho odpočívam. Vytvoril som podmienky, aby spánok prišiel. Podobne je to so zastavením myslenia. Zvýšim intenzitu vnímania tak, ako som len schopný ju zvýšiť. Vytvoril som podmienky, aby nastalo zastavenie myslenia. Či sa mi to skutočne podarí, je otázne. 
  Opäť si pomôžem predstavou orgazmu. Oplatí sa prísť na to, ako to funguje. Rozhodne to zážitkovo obohatí život. Tak isto sa oplatí prísť na to, ako sa zastaví myslenie. V tomto prípade sú dôsledky významnejšie. Objaví sa fenomén naplnenia života. Človek pocíti, že žije naplno. Pritom táto plnosť nepochádza z vonkajších podmienok, ale len z okamžitej intenzity vnímania. 
 
   Zámerné zasycovanie vnímania je pre mňa veľmi zábavná aktivita. Je to ako keby som zbieral stolnotenisové loptičky na hromadu. Loptičky majú samozrejme tendenciu odkotúľať sa preč. Stačí nepatrný pohyb a niektorá loptička alebo aj viaceré sa odkotúľajú a moja zbierka sa mi len veľmi ťažko udržuje pokope. Ale stačí trochu cviku a pozornosť sa zostrí. Jednoducho sa to dá. 
 
 
***