Zhrňme si to. Hlavná výhoda zastavenia myslenia

    Keď človek veľa myslí, veľa hodnotí. No a hodnotenie je základom šťastia či nešťastia. Nasledujúci obrázok znázorňuje pozitívne hodnotenie života ako modré plochy a negatívne hodnotenie ako hnedé plochy. 

 

 

  Keď človek nemyslí a napríklad len naplno vníma, tak hodnotenie nemá kde prebiehať. Hodnotenie prebieha len v myslení. Takže keď je myslenie zastavené, tak človek nemá ako prežívať šťastie či nešťastie. Človek vníma len to, či mu je momentálne príjemne alebo nie. Nič viac. Ak je vnímanie veľmi intenzívne, môže sa objaviť vnútorný pokoj. Vzhľadom k predchádzajúcemu znázorneniu by to mohlo vyzerať nasledovne:

  Intenzívne, presýtené vnímanie je pokojné. V takomto stave sa šťastie ani nešťastie nemá kde tvoriť. Myslenie je zastavené. Poviete si, že predsa takto krásy života človeku unikajú. Ale treba si uvedomiť, že intenzívne vnímanie je možné zapnúť aj vypnúť. Síce sú podmienky, za ktorých sa myslenie vypína automaticky, ale často je to inak. Možno až prekvapivo často máme možnosť sa rozhodnúť ako intenzívne chceme vnímať.

  

   Pokoj si možno predstaviť ako čosi rovné a ostré. Až tak, že to môže fungovať ako píla. Pílou sa dá rezať. Možné je rezať všeličo.

 

 

  Čo tak odrezať nešťastie?

 

 

  Toto je pointa číslo 1. Netreba zastaviť myslenie keď človek číta, píše, počíta, rozpráva a vôbec robí aktivity, kde je aktívne myslenie nevyhnutné. Myslenie netreba zastaviť ani keď sa človek teší alebo hodnotenie myslenia je v modrom priestore, čiže človek sa cíti šťastný. Ale keď veci idú ťažko alebo veľmi nepriaznivo, vtedy má logiku myslenie utlmiť, aby neobťažovalo. To môže byť čas na zámerné zostrenie pozornosti. Samozrejme až do tej miery, aby sa objavil pokoj. Ten bez milosti odreže akékoľvek hodnotenie, čo sa mu postaví do cesty. A keďže sme prefíkaní a úmyselne mu staviame do cesty len negatívne hodnotenie, tak odreže práve to. 

 

  Pointa číslo 2. Pokoj sa javí ako čosi, na čom sa nedá nič stavať. Teda ani šťastie. Lenže pokoj generuje určitý druh spokojnosti. Spokojnosti s pokojom. To preto, lebo vnútorný pokoj ako taký je nesmierne príjemný. Keď sa do toho zapojí hodnotenie myslením, tak je možné to pociťovať ako určitý druh šťastia. Je to šťastie, do ktorého človeka tlačí práve pokoj. A to bez zmeny vonkajších okolností ! Z toho vyplýva aj absolútna nezávislosť na úspechu či neúspechu. Čiže ide o celkom iný zdroj spokojnosti a šťastia. 

 

   Do šťastia človeka nemusí ťahať vonkajší úspech, ale môže ho tlačiť vnútorný pokoj. Nemusíte mať lokomtívu vpredu, ale môžete ju mať vzadu. Vo vlakoch sa takéto radenie požíva bežne. Všimnite si, že lokomotíva vlaku na obrázku je vzadu. 

 

 

   No a akýsi jin-jang pricíp v železničnej doprave je mať lokomotívu vpredu i vzadu. Na lokomotíve na obrázku sú zapnuté červené svetlá. To je označenie zadnej časti vlaku. Takže táto lokomotíva sa chystá vlak tlačiť a pomáhať tej vpredu. 

 

 

     Takže ešte raz zdôrazním pointu:

     Kedy budú takéto postoje celkom bežnou vecou ? Prečo toto nepatrí k zásadným prvkom základného vzdelania ?

 

  

 

***