Mojimi obľúbeníými autormi sa postupne stali rôzni duchovní učitelia ako je Eckhart Tolle či Osho. Čítanie literatúry  ma viedlo samozrejme k experimentovaniu. Pre mňa kľúčový bol objav, že dokážem pozorovať obsahy svojho myslenia. Bolo to vlastne celkom ľahké, len pre mňa zo začiatku nezvyčajné. Myšlienky som začal vnímať ako slová a vety. Jasne som si napríklad začal uvedomovať, že myslím v slovenčine. 

( autor obrázka: Lenka Rytířová )

   Alebo som začal pozorovať svoje emócie. Trvanie emócie alebo či vôbec vo mne nejaká je alebo nie je. Intenzitu, čiže koľko jej je a či stúpa alebo klesá. Tiež čosi ako modalitu, čiže čo za emóciu to je, či je stále rovnaká, alebo sa mení za nejakú inú.  Začal som si tiež všímať svoje reakcie. Zaujal ma napríklad problém, že sa často vrátim skontrolovať, či som zamkol dvere. Ako môže vôbec nastať niečo také, že neviem, či som zamkol dvere? Začal som sa pozorovať, čo sa vo mne deje, keď zamykám dvere. Objavil som, že mám takmer vždy v mysli prúd slov týkajúci sa budúcnosti alebo minulosti. Celkom zreteľne mi to ukázalo, že moje vlastné myslenie tlmí moje vlastné vnímanie a nahradzuje ho automatickou reakciou. Tá však vo mne nezanecháva pamäťovú stopu, ktorú by som si bol schopný dodatočne vyvolať. Zábavné veci. 

   Ale najzaujímavejším javom bol pre mňa rozbor situácií, o ktorých sa hovorí, že človek pri nich "stratí reč", "nenachádza slová" alebo "padne mu sánka". 

  Sú to reakcie ako údiv, úžas či úľak. Pohľad napríklad na krásnu prírodnú scenériu, či krásnu ženu vo mne vie na chvíľku obsah myslenia akoby vymazať. Postupne sa mi potvrdilo, že je to v princípe vždy rovnaké. Nejaký objekt celkom zasýti moje vnímanie a na nejaké sekundy sa mi myslenie celkom zastaví. Až neskôr som si začal všímať, že často ide o viac prvkov sledovaných súčasne aj keď sa to môže javiť ako jeden celok. Takže vlastne na sebe som si všimol, že moje vnímanie dokáže oslabiť alebo dokonca zablokovať moje myslenie a naopak. A práve v tomto jave je ukrytá pointa. Dá sa to totiž strategicky využiť:

   Intenzita vnímania môže fungovať ako ovládací prvok objemu myslenia.

   Toto bol pre mňa prevratný poznatok. Je to ako zistenie, že otáčanie nejakého ventilu v systéme má vplyv na parametre, o ktorých som ani nevedel, že je vôbec možné ich nejako ovplyvniť či regulovať. A zvlášť, keď sa to celkom zreteľne pozitívne prejaví v celkovej úrovni prežívania.

***