Čo možno robiť ak sa myslenie nechce utíšiť ?
V myslení stačí možno jedna sekunda a možno ešte menej. Dôležité je ukončenie myšlienky. Čosi ako bodka za vetou. Alebo zámerná výzva. Napríklad "stop". Niekto nič také nepotrebuje a myslenie veľmi jednoducho na krátky čas zastaví, preruší. Všimnite si, že ak "v duchu" čítate tento text, tak minimálne na koncoch viet urobíte krátku pauzu. To je práve ten moment, ktorý hľadáme. To je akoby miesto na trati, kde je výhybka.
Práve na tomto mieste, v tejto kratučkej pauze, sa dá vedomie naplno presmerovať na procesy vnímania. Vnímať čo najintenzívnejšie a taktiež súčasne. Čiže súčasné zapojenie zraku, sluchu, vnímanie dychu, telesných pocitov a podobne. To by mohlo zasýtiť vedomie a vytvoriť stav "dovolenky" od myslenia.
Keď človek ide na dovolenku, tak jeho problémy sa neriešia, len človek relaxuje. To práve môže byť kľúčové pre to, aby človek získal nové sily a nápady práve na riešenia svojich problémov. Dovolenku však človek nemáva zvyčajne veľmi často. Ale "dovolenku od myšlienkovej aktivity" si človek môže dovoliť každý deň či každú hodinu ba možno až každú minútu. Vždy vtedy, keď myšlienková aktivita nie je nevyhnutná. Teda keď človek nepotrebuje rozprávať, čítať, rozmýšľať, plánovať či inak využívať myšlienkový potenciál. Zvlášť vhodné je vybrať si takúto "dovolenku" keď človek produkuje nekonštruktívnu negativitu. "Zapáchajúce" myšlienky. "Dovolenka" môže trvať len niekoľko sekúnd. Aj to je však čas, ktorý môže významne narušiť tvorbu negativity a pôsobiť uvoľňujúco, relaxačne.
Ale vráťme sa k hľadanej pauze. Ak sa v myslení vytvorí pauza a nevieme s tým pracovať, tak myslenie sa vráti k predchádzajúcej myšlienkovej aktivite, alebo jednoducho preskočí do inej.
Myslenie si vedomie človeka akoby prenesie nazad do svojich aktivít. V nasledujúcich témach sa vráťme k bližšiemu popisu aktivít myslenia a javu preskakovania medzi aktivitami.
***