Mechanizmus vedomia, vnímania a myslenia
Ako už bolo uvedené v téme "Čo je vlastne myslenie ?", vedomie je možné rozdeliť na myslenie a vnímanie. Pre myslenie sa v znázorneniach bude používať šedá farba a pre vnímanie žltá. Keď do tejto predstavy vnesieme čas, dostaneme prúd dvoch paralelných častí vedomia tak ako je to znázornené na nasledujúcom obrázku.
Z obrázka vyplýva, že celková hodnota vedomia (Ve) kolíše. Nie je stále rovnaká. Ak šoférujete auto, tak asi ste zažili stav, že sa cítite vo výbornej forme a vaše vedomie je široké. Môžete myslieť a zároveň ste úplne dostatočne pozorní. A tiež možno poznáte stav, kedy sotva udržíte otvorené viečka. Nechce sa vám ani rozmýšľať a máte problémy udržať pozornosť. Vtedy treba auto odstaviť a zdriemnuť si. Vypnúť vedomie. Ak sa snažíme ísť ďalej aj keď vedomie predstavuje len akýsi uzučký prúžok, tak riskujeme, že celkom zanikne. Vedomie sa vypne. Stačí len na krátky čas a za volantom to môže znamenať katastrofu. Stačí mikrospánok a môže dôjsť k ťažkej dopravnej nehode.
Inak povedané, ak hodnota Ve sa rovná nule, tak ani nemyslíme ani nevnímame. Základná predstava takéhoto stavu je spánok. Je to veľmi zjednodušené, ale pre objasnenie problematiky to postačuje.
Toto znázornenie sa dá vyjadriť jednoduchým matematickým modelom:
Vedomie = Vnímanie + Myslenie
Aby to vyzeralo trochu odborne, tak použijem skratky
Ve = Vn + M
V nasledujúcej téme budeme uvažovať o stave, keď hodnota Ve nie je nula.
***