Naše základné nastavenie. Kde sme "doma" ?
Za základné nastavenie možno považovať stav, v ktorom sa nachádza dieťa po narodení. Je to akési konštrukčné nastavenie. Touto problematikou sa zaoberali ľudia už v staroveku. Možno poznáte výzvu biblického Krista: "Ak nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva".
Vedomie dieťaťa si môžeme predstaviť ako žltú škvrnu.
Z našich predchádzajúcich schém by to mohlo znamenať, že dieťa v určitom období svojho vývoja len vníma. Nemyslí, lebo to ešte nevie. Nepozná žiadny jazyk, čiže ani nevie pomenovať to, čo pozoruje. Nevie to ani porovnaťa teda ani hodnotiť. Nevie si vyrobiť "syntetickú" negativitu. Teda negativitu, ktorá pochádza z myslenia. To je aj vidno na tom, ako prežíva svoj život. Keď sa cíti dobre, tak zaujato všetko pozoruje. Nevie posúdiť, čo je cenné a čo nie. Vôbec nechápe o čo v hodnotení ide.
Keď dieťa cíti nejaké nepohodlie, tak sa okamžite rozplače. Okamžite vyjadrí svoje emócie a nechá ich odoznieť. Očistí sa automaticky. Akonáhle nepohoda pominie, vráti sa do modusu plného vnímania, pozorovania a je nesmierne spokojné. Dieťa nevníma bohatstvo, ale vníma hojnosť. Vníma, že oblakov, kvetov, trávy, vody, piesku a všeličoho je veľa. Veľmi veľa. Neskôr však prichádza myslenie a posun v nastavení.
Dospelí učia dieťa myslieť. Učia ho jazyk. Pomenovania vecí a javov. Hodnotenia vecí a javov. Znázorníme to tým, že žltú škvrnu pozorovania začína obklopavať šedá škvrna myslenia.
Dieťa si podľa toho, ako ho to dospelí naučia, vytvorí svoje postavenie vo svete. Predtým také čosi nejestvovalo. Bez myslenia to vôbec nebolo ani potrebné. Dieťa bolo jednoducho súčasťou sveta a jeho postavenie nebolo potrebné riešiť. Myslenie však vytvorí akúsi hierarchiu hodnôt a dieťa sa tam kdesi umiestni. Dospelí ho naučia čo je dobro a zlo, čo je bohatstvo a chudoba, neúspech a úspech. Dieťa si podľa toho odvodí, ako na tom je.
Akonáhle človek začne veci hodnotiť, v myslení môže samovoľne začať vznikať už skôr spomínaná "syntetická negativita". Čiže negativita, ktorá vzniká bez ohľadu na to, v akých podmienkach sa človek nachádza.
Časom sa to celé skomplikuje, pretože človek sa začne ocitať v rôznych rolách a pozíciách či postaveniach. Dieťa, žiak, priateľ, občan, zamestnanec, klient, poskytovateľ nejakých služieb, manžel, otec, príslušník k nejakému náboženstvu, národu, fanúšik nejakého futbalového klubu a podobne. Podľa okolností a potreby človek akoby skáče z jednej roly do druhej a mení svoje nastavenia k svetu.
Znázornime si to tmavšími bodmi v priestore myslenia.
V tejto súvislosti hovorím o návrate domov. Čo pod tým myslím?
***