Zastavenie myslenia - podobnosť s inými javmi
Keďže tu ide vlastne o funkciu zastavenia, tak ma napadá určitá podobnosť s ovládaním auta. Komfort pri riadení auta chápem tak, že človek potrebuje mať v prvom rade kontrolu nad pohybom. Zjednodušene povedané treba mať v poriadku motor, riadenie a brzdy. Skúsim použiť túto úvahu ako analógiu s myslením. Motor funguje, myslíme stále. Vieme, že sa dá aj meniť smer. Môžeme zmeniť tému alebo začať myslieť pozitívne. Ale kde je v myslení brzda? Čo keď nás naše vlastné myslenie obťažuje a zanovito vyrába negativitu alebo napríklad neustále pripomína čosi, čo aj tak nemôžeme zmeniť ? Čo keď sa nám zmeniť tému nedarí alebo myslieť v danej chvíli vôbec nepotrebujeme? Myslíme bez bŕzd.
To má za následok dramaticky znížený komfort prežívania. Nie vždy sa dá odhadnúť dojazd, vyhnúť sa, či stihnúť odbočiť a potom človek prežíva množstvo konfliktov či už vonkajších alebo vnútorných.
Ďalšia analógia sa ponúka s pružením vozidiel. Ako príklad použijem pneumatické odpruženie karosérie. To sú akoby vzduchové vankúše, podušky, na ktorých leží karoséria. Keď je tlak vzduchu vo vankúšoch nízky alebo žiadny, tak každá nerovnosť na ceste sa priamo prenesie na karosériu a človek to cíti ako údery. Nadskakujete ako žaba, búcha to, no hrôza. Núti vás to ísť veľmi pomaly, Ale keď je tlak vzduchu vo vankúšoch dostatočne vysoký, tak je komfort jazdy celkom iný. Drobné problémy na ceste nevnímate vôbec a pri tých väčších to len zahúpe. Začujete len zasyčanie a ide sa ďalej. To by mohlo znamenať čosi také, že si povedzme situácia vyžiada sa akoby ponoriť do myslenia. Ale okamžite, keď už myslenie nepotrebujete, tak dotlačíte pozornosť a všetko máte pripravené na zvládnutie nového problému. To môžu byť doslova sekundové procesy. Vďaka tomu môžete frčať až sa za vami práši a pritom ešte môžete cítiť z jazdy dokonca pôžitok. Zábavné je, že problémov nemusí byť menej, len už vám prestávajú vadiť.
Ešte sa mi páči jedna analógia s myslením ako tokom vody v rieke. Rieka stále tečie, čiže stále myslíme. Vieme tok rieky presmerovať hrádzami a vybudovaním korýt v smeroch, ktoré určíme. To môže znamenať napríklad pozitívne myslenie. Ale niekedy sa nám to predsa len môže prelievať a roztekať kade tade a vtedy len musíme čakať, kým to samo nejako ustane. Povedzme, že sa nám pozitívne myslenie udržať nedarí a neustále sa nám v mysli objavujú tie isté obsahy, ktoré nás obťažujú.
Možno však využiť iný ovládací prvok a tým je teplota. Keď ju zvýšime nad bod varu vody, tak sa voda vyparí a je to.
A to môže byť práve intenzívne presýtené vnímanie. Sústredeniu niekedy hovoríme "pekelné". Je to pekná metafora na možnosť "odparenia" alebo "vyvarenia" myšlienkového obsahu. To je veľmi účinná metóda ako spôsobiť, aby povodeň v mysli ustala. Dokonca sa môže objaviť pokoj, teda čosi ako suché dno.
Určite to neznamená, že by to snáď nejako zázračne vyriešilo problémy, ktoré človek má. Ale celkom isto to umožní zmenšiť mieru negativity, ktorú človek produkuje. A to posiluje potenciál človeka problémy reálne riešiť, alebo sa aspoň dokázať uspokojivo prispôsobiť tomu ako to je.
***