Vyhnanie z raja
Keď som už spomenul metaforu s nadvládou myslenia a vyhnaním z raja, tak to trochu rozšírim. Všimnite si podobnosť medzi tým, čo tu rozoberáme a popisom z biblickej knihy Genesis.
Tam sa popisuje problém, že ľudia začali byť ako Boh a začali určovať, čo je dobré a čo je zlé. Boh ich za to vyhnal z raja. Veľmi sa to podobá na možnú situáciu, keď človek objavil prídavné mená. Boli užitočné, ale začali sa širiť ako vírus aj do oblastí života, kde vôbec neboli potrebné. Vzniklo hodnotenie a následne šťasie a nešťastie. Človek zrazu začal rozhodovať o tom, čo je zaujímavé a čo nie. Možno práve takto vznkla nuda. Človek sa postupne odtrhol myslením od svojho pôvodného naplneného a nasýteného stavu bytia. V texte je zmienka o zmätení jazykov v Babylone. Opäť je tu podobnosť s možnou fiktívnou situáciou, keď sa objavila gramatika. Ľudia objavili zložité gramatické kategórie ako je napríklad podmieňovací spôsob. Zrazu bolo možné modelovať situácie celkom mimo prítomnosti. Vznikli názory. Každý človek môže mať názor samozrejme iný. Vznik názoru ako takého mohlo byť veľmi mätúce. Zvlášť, keď ľudia ešte vôbec nepoznali mechanizmus myslenia, v ktorom sa ocitli. Problémy neboli len medzijazykové, čiže s prekladom významu do iného jazyka, ale aj vnútrojazykové. Smotný systém jazyka sa stal neprehľadný a dezorientujúci. Ako mal staroveký človek popísať ťažkosti s prídavnými menami a zovšeobecňovaním? Vynašiel sa a vyjadril to tak, že človek začal byť ako Boh. Lebo len Boh predsa vie, čo je aké. Len Boh má predsa kompetenciu používať také slová ako sú prídavné mená. Len Boh môže predsa vyriecť objektívny zovšeobecňujúci súd. Ale dosť už fikcie. Nech už to bolo akokoľvek, jazyk a myslenie spôsobilo mnoho ťažkosti, ktoré pretrvávajú dodnes.
Veľmi zaujímavé sú praktiky rôznych náboženstiev, ktoré pracujú práve s týmto problémom. Napríklad katolícky ruženec či buddhistická mantra. Opakovaním rovnakých myšlienkových obsahov sa myseľ akoby unudí a začne produkovať akési prázdne bubliny. Ak to skutočne zafunguje, tak myslenie ustane a to pôsobí na veriaceho nesmierne osviežujúco. Toto je jedna z ciest na riešenie odvekého problému s nutkavým myslením. Spomenul som to len preto, že v mnohých náboženských praktikách je možné nájsť viac psychológie, než by sme sa domnievali. Vždy je však problémom samotný jazyk. Ako problém s myslením uchopiť myslením samotným. Toto je skutočne ťažké. Pritom to nie je až také zložité. Nepotrebujete na to mať vysokú školu. Veď na to prišli už ľudia v staroveku. Stačí na to "sedliacky rozum". Ide skôr o pochopenie súvislostí. Lenže ako tie súvislosti usporiadať, aby sa všetko ešte viac nezamotalo ?
Preto vidím význam písať o tom istom ako mnohí iní autori. Akonáhle som čosi pochopil, skúsim to popísať "svojim jazykom". Pomenovať to svojim spôsobom. Čo ak práve tento spôsob niekomu pomôže odkryť problémy s myslením?
Ja pochádzam z kresťanskej kultúry a preto som ovplyvnený kresťanskou tradíciou. V mnohých biblických výrokoch nachádzam možnú podobnosť významov s oblasťou, ktorou sa zaoberám. Všimnime si nasledujúce biblické výroky:
Keď nebudete ako deti, nevojdete do božieho kráľovstva.
Kto sa nenarodí znovu, nevojde do božieho kráľovstva.
Božie kráľovstvo je vo vás (alebo medzi vami).
Ja a Otec sme jedno. Buďte aj vy jedno tak ako som ja jedno so svojim otcom.
Božie kráľovstvo je blízko.
Neviete deň ani hodinu, kedy príde váš Pán.
Buďte bdelí.
Nech už to znamená čokoľvek, veľmi mi to pripomína problematiku zastavenia myslenia popísanú starovekým jazykom. Súčasní kresťania veľmi pravdepodobne dosť razantne odmietnu tieto spojenia. Určite by som sa neprel, lebo pointa mojej stránky je inde. Nemusíme vedieť, odkiaľ problematika pochádza, chceme nájsť riešenie pre nás teraz. Spomenul som túto oblast len preto, že niekedy používam tento jazyk. Ak by to kresťanov veľmi pohoršovalo, tak text jednoducho upravím. Použil by som nábožensky neutrálny text. Ak by sa z tejto stránky vymazali všetky spojitosti s náboženstvom, významu stránky sa to vôbec nedotkne.
Možno aj preto sa náboženstvu vo všeobecnosti nevyhýbam, lebo mám pred ním veľký rešpekt a úctu. Moji obľúbení autori, z ktorých učení čerpám, ako napríklad Osho či Eckhart Tolle sa otvorene odvolávajú na náboženské tradície a čerpajú z nich.
***