Naplnenie
Táto téma je v jadre významu tejto stránky, takže o nej už bolo pojednané hneď v druhej téme "Stručné zhrnutie celej stránky". Ale teraz sa k tejto téme vráťme v širších súvislostiach.
Dôsledky naplnenia vedomia vnímaním sú pre človeka významné. Vtedy skutočne totiž dochádza k pocitu plnosti života. Prečo je to tak?
Naplnenie života nemôže prísť cez javy, ktoré sú otvorené. Sú to javy, ktoré vyjadrujú počet či množstvo.
Napríklad peniaze. Vždy je možné mať viac. Naplnenie života peniaze človeku nemôžu dať, lebo nejestvuje hranica, kedy už nemožno mať viac.
Alebo moc. Ten istý princíp. Vždy zostane otvorený celkom nejasný priestor, ktorý by človek mohol mať chuť ovládnuť. Šťastie a úspech patria tiež k javom otvoreným. Vždy je možné dosiahnuť viac.
Tým, že pokoj je mimo myslenie, v tomto stave človek nemôže nič hodnotiť. Akákoľvek kvalita sa určuje v myslení. Ak sa myslenie vypne, tak veci len sú aké sú. Absolútne vybudená pozornosť poskytuje naplnenie prežívania. 100 % vedomia použitých na vnímanie. Vtedy nič nechýba.
Keď použijeme súčasné myslenie, tak naplno žije povedzme jachtár, ktorý je celkom zaujatý ovládaním lode vo vetre a vlnách.
Môže žiť naplno aj stará pani, ktorá sedí na priedomí ? Alebo keď ide po ulici a pozoruje, čo sa na tam deje ?
Súčasný človek si povie, že na tej ulici nič zvláštne nie je. Tam sa nedá žiťnaplno. Je to predsa nudná ospalá ulica. Celé takéto hodnotenie je však len produkt myslenia, ktoré z akéhosi dôvodu degraduje takzvaný bežný život na nezaujímavý. O tomto ľudský organizmus mimo myslenia však nič nevie. Pretože to jednoducho tak nie je. V celom svete, vesmíre či univerze nie je nič zaujímavé ani nezaujímavé. Je to len a len myslenie človeka, ktoré do všetkého vkladá svoje vlastné hodnotenie.
Takže keď povedzme pani na ulici svoje myslenie vypne a naplno začne vnímať, tak prežíva rovnako plnosť života ako náš jachtár. Čo môže vnímať pani sediaca pred domom? Okamžité optické vlastnosti okolitých objektov daných počasím, okamžité akustické javy, živé organizmy. Ak sú na ulici nejakí ľudia, tak sleduje ich pohyb, odev, zvuky, správanie. Na sebe môže pozorovať vnímanie pohybu vzduchu, svoj dych a podobne. Ak čo najviac týchto javov vníma pani naraz, tak sa jej myslenie vypne a objaví sa plnosť a pokoj.
Zaujímavé je, že takzvané banálne situácie predsa len môžu byť predmetom veľkého záujmu moderného človeka. Existujú televízne programy o živote významných ľudí, ktoré len prinášajú niečo z ich života. Tam sa povedzme dve osoby, napríklad známe športovkyne, stretnú na chodbe a pozdravia sa. V programe sa to komentuje, že takéto osoby sa stretli na chodbe a pozdravili sa. Pridá sa k tomu aj autentická nahrávka ich hlasov. Napríklad "Ahoj!". To je všetko. A na toto sa díva veľa ľudí a hodnotia to ako veľmi zaujímavé.
Teraz si predstavme starú pani sediacu na priedomí. Sleduje, čo sa deje na ulici. Nejaké osoby sa stretnú a pozdravia sa. Je jasné, že skutočne to môže byť považované za nesmierne zaujímavý dej. To, či je niečo banálne alebo nie je, je len a len myšlienková konštrukcia.
***