Spokojnosť a šťastie, ktoré vzniká z ničoho.
Základom tejto úvahy je, že pokoj, ktorý sa objaví ako následok nasýtenia vnímania, je veľmi príjemný. Môže byť považovaný dokonca za hodnotnejší ako šťastie. Šťastie v porovnaní s vnútorným pokojom sa môže javiť ako čosi plytké.
Nie je na tom nič čarovného či mystického.
Pokiaľ je človek naplno čímsi zaujatý až tak, že jeho myslenie ustane, tak môže pociťovať nevšedný hlboký pokoj. V tomto stave ho nepotrebuje nijako hodnotiť. Ani by nemohol, keďže má zastavené myslenie. Pokiaľ človek v tomto stave dokáže zotrvať, tak to je len príjemné a nič nechýba.
Ale človek sa vracia opäť do myšlienkovej aktivity. Ak sa v myslení objaví hodnotenie stavu, ktorý práve prežíval, tak to môže byť veľmi pozitívne hodnotenie. Keďže stav pokoja nič neprodukuje, nič sa od neho neočakáva. Alebo ak tam nejaké očakávanie je, tak akési zostatkové, v zmysle, že bolo by to fajn, keby bolo vôbec niečo. Čosi ako najmenšie možné číslo na displeji kalkulačky. Teda ak by displej mal 6 miest, tak najnižšie možné čislo by bolo 0,00001.
Prestavme si náš vzorec úspechu a šťastia a dosaďme do neho získané hodnoty. Povedzme, že príjemný pocit ohodnotíme číslom 10. Takže v čitateli budeme mať 10 a v menovateli 0.00001
Aký bude výsledok ? 1 000 000 !!! Milón !!!
Tým chcem znázorniť, že pocit pokoja je možné vnímať ako ohromný úspech alebo šťastie.
Pozrime sa nazad. Kde je pôvod tohoto úspechu a šťastia ? Na prvý pohľad ho ani nevieme nájsť. Je to ako keby sa šťastie a spokojnosť vynorili z ničoho. Ale my vieme, kde to začalo. Presýtením zmyslov. Totálnym otvorením sa vnímaniu toho, čo okolo nás momentálne je alebo toho, čo momentálne robíme. Šťastie len vďaka bdelosti.
Ako na takéto úvahy zvyčajne reaguje moderné myslenie ? Odmietne to. Objavia sa myšlienky typu: Toto sú lacné hlúposti chudákov. Týmto sa nebudem zaoberať.
Tým vlastne myslenie človeku odreže cestu do svojho vlastného vnútra. Človek sám seba vyháňa z raja, ktorý v sebe má. Toto vnímam ako dieru na súčasnom trhu ľudského života. Tiež to vnímam ako jeden zo zásadných problémov súčasnej krízy ľudských hodnôt. Je to akési pohŕdanie tým, čo je človeku dané prírodou, alebo ak chcete, Bohom. Lacný zdroj energie pre každého. Ale my ním pohŕdame. Nie je to zvláštne ?
***