Príklad s pohárom, plynom a tekutinou.
Predstavme si vedomie ako pohár. Vnímanie je tekutina. Myslenie je plyn napríklad vzduch.
Ak ten vzduch či plyn napríklad zapácha, tak sa ho povedzme budeme chcieť nejako zbaviť. Lyžička nám veľmi nepomôže. Výborný trik je naliať do pohára tekutinu. Tá plyn vytlačí a je po probléme.
Ešte inak. Myslenie zastavujeme tak, že ho vlastne vôbec nezastavujeme. Keď chceme zastaviť myslenie, tak jednoducho začneme pozorovať. Je zábavné, že vôbec nezáleží na tom, čo začneme pozorovať. Jedinou podmienkou však je intenzita pozornosti alebo počet prvkov pozorovaných súčasne. Pozornosť musí zamestnať či zasýtiť CELÉ vedomie. Presne tak ako tekutina musí vyplniť celý pohár. Inak to nebude fungovať.
Ale vráťme sa k našej vede. V pohári sme zapáchajúci plyn mať nechceli. Plynu sme sa nijako nedotkli, len sme do pohára naliali tekutinu. Plyn zmizol. Poriadne sme s tým vybabrali.
Je jasné, že ak chceme pohár naplniť, tak prítok musí byť byť väčší ako odtok alebo úniky.
Ak bude pohár priveľmi deravý, tak sa nám vôbec nemusí podariť ho vyplniť tekutinou, keďže ona stále otvormi vyteká. Tomu sa venuje téma: Problémy s modrou hadicou.
***