Pozrime sa do vedomia

   V tejto téme sú príklady troch typov myslenia. 

   1.Bežný človek 21. storočia. 

   2. Osvietený človek ako ideál toho ako by to mohlo vyzerať. 

   3. Človek, ktorý sa touto problematikou zaoberá a aspoň čiastočne tomu rozumie. Je to človek nachádzajúci sa kdesi medzi prvými dvoma profilmi. Som to napríklad ja ako autor tejto stránky. 

 

   1. Vedomie bežného človeka 21. storočia

  Na obrázku vidno, že úroveň jeho vnímania je slabá. Väčšinu vedomia vypĺňa myslenie. Myslenie často celkom zasycuje jeho vedomie. Je to napríklad človek, ktorý ide po ulici. Povedzme, že hovorí do telefónu či píše sms. Sú to predovšetkým aktivity myslenia. Takýto človek vstúpi na cestu a pritom nevníma pohyb vozidiel na nej. 

  Veľký podiel šedej plochy znamená, že myslenie má príliš veľký priestor a môže vyrábať samovoľnú negativitu ako to znázorňuje nasledujúci obrázok.

   V tejto situácii je napríklad množstvo mladých ľudí. Sú nespokojní takmer so všetkým a bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzajú. Ani škola ani rodičia, vôbec nikto im nepovedal a nenaučil ich, že keď svoje myslenie nechajú voľne v činnosti, tak bude samovoľne produkovať negativitu. 

 

2. Vedomie osvieteného človeka

   Myslenie tento človek zapína len vtedy, keď ho skutočne potrebuje. Inak len pozoruje. Len vníma. Pôžitok z totho stavu bude rozobratý neskôr.

 

3. Človek, ktorý sa touto problematikou zaoberá a aspoň čiastočne tomu rozumie. Ako som už spomenul, je to približne predstava môjho myslenia ako autora v čase tvorby tejto stránky.

   Od osvieteného človeka mám ďaleko. Čo sa mi vlastne podarilo doteraz dosiahnuť?

   Ja dokážem zatiaľ zastaviť myslenie tak zhruba od niekoľkých sekúnd do niekoľkých desiatok sekúnd. Keď mi to "podtečie" myšlienkami, tak proces jednoducho opakujem dovtedy, kým sa mi to chce. Dá sa s tým "hrať" ako mačka s myšou. Pripadá mi to zábavné. Pár sekúnd sa nezdá veľa, ale je to dosť na to, aby mi to vytváralo neporovnateľne vyšší komfort prežívania ako to bolo predtým než som spoznal mechanizmus vzťahu medzi bdelosťou či pozornosťou a myslením. Niekoľko sekúnd zastavenia myslenia napríklad stačí na prestrihnutie toku slov, ktoré môžu inak vytvárať celé siete negatívnych myšlienok. Už len keď ich viem "strihať", tak sa mi uľaví. Povedzme, že ma ešte nejako obťažujú, ale už ma nemôžu zväzovať a baliť do svojich konštrukcií.

 

   Dokonca aj samotné poznanie mechanizmu vo vedomí bez akejkoľvek praxe so zastavovaním myslenia je osviežujúce. Aj keď obsahy myslenia zostanú aké sú, tak len samotné vedomie mechanizmu spôsobuje, že ich už neviem brať až tak vážne a tak ma problémy natoľko nevťahujú do svojich sietí. 

 

***