Čo považujeme za myšlienkovú aktivitu ?

   Táto téma  tu už bola a nájdeme ju pod nadpisom "Najskôr sa musíme v sebe zorientovať. Vedomie, vnímanie, myslenie." Ale aby nebolo potrebné sa tam preklikávať, jednoducho si to pripomenieme.

Pod pojmomom aktivia myslenia rozumieme nasledujúce položky:

1. Jazykové významové útvary. Slová a vety.

2. Obrazové predstavy.

3. Zvukové predstavy.

4. Ostatné pamäťové stopy

  Tieto položky sú v jednom "balíku" pre ich rovnaký vzťah k času. Nie sú k času pevne pripútané. Môžu sa voľne kĺzať z prítomnosti do minulosti či budúcnosti. 

  Pod pojmom aktivita vnímania zasa rozumieme všetky položky psychiky, ktoré sú pevne naviazané na čas. Je to aktivita zmyslov a pocitov. Tie sa nedokážu posúvať v čase. Vždy odrážajú len momentálny aktuálny stav, prítomný okamih.

  Samozrejme aj pocity môžu vytvárať pamäťové stopy, ale tie sa už v čase môžu voľne posúvať. Pracuje s nimi myslenie, takže ich zaraďujeme do predchádzajúcej kategórie, do aktivity myslenia.

Pozorovanie vnútorného hlasu.

   Uvedomiť si vnútorný hlas by malo byť veľmi ľahké. Jednoducho začať pozorovať svoje vlastné myšlienky. Môžeme použiť už zmienené cvičenie. Jednoduché počítanie "v duchu". "Jeden, dva, tri, štyri, päť ... " atď.  Človek len pozoruje ako text plynie v mysli. Sleduje, že nepočuje žiaden zvuk a predsa text v mysli plynie. Na výrazné uvedomenie si tohto prúdu je možné zadať mysleniu nejaké úlohy, ktoré pozorovanie priamo provokujú. Uveďme si príklady takýchto úloh:

Úloha 1:

Počítať v duchu hlasnejšie. Tak hlasno ako sa len dá. Možno sa bude dať pozorovať pohyb hrtana. Stále však bez počuteľného prejavu. Tiež bez pohybu úst.

Úloha 2:
Hovoriť v duchu text tichšie. Tak ticho ako sa len dá. Všimnúť si rozdiel.

Úloha 3:

Hovoriť v duchu text rýchlejšie, najrýchlejšie ako dokážeme.

Úloha 4:
Hovoriť v duchu pomalšie. Spomaliť prúd natoľko, aby pauzy medzi slovami boli zreteľne pozorovateľné.

Úloha 5:

Zamerať pozornosť na prestávky medzi slovami. Ktorúkoľvek z prestávok možno využiť a "zapnúť" okamžite intenzívne vnímanie. To znamená:

Očami vnímať tak naširoko ako sa len dá. Zároveň začať počúvať zvuky okolo nás tak detailne ako sa len dá. Zároveň začať vnímať aktivity organizmu. Jedna z najvýraznejších je dýchanie. Práve vyrovnané pokojné dýchanie môže byť ukazovateľom, že človek je v moduse intenzívneho pozorovania, intenzívnej bdelosti či "v prítomnom okamihu".

   Ak človek začne pozorovať prázdny priestor, je to rýchly pokrok. Človek už objavil možnú "dovolenku od myšlienkovej aktivity." Pravdepodobnejšie však je, že v prestávkach myslenie začne preskakovať do iných obsahových úrovní.

***