Sledovanie rôznych obsahových úrovní
Pri myslení môže človek akoby preskakovať medzi viacerými tematickými či významovými úrovňami. Inak povedané myslenie môže často meniť tému.
Môže to byť napríklad:
- komentár toho, čo človek práve robí,
- hodnotenie toho, človek práve robí,
- ozvena predchádzajúcich aktivít alebo inak uvažovanie o aktivitách, ktoré už prebehli
- tieň prichádzajúcich aktivít alebo inak uvažovanie o aktivitách, ktoré človek očakáva
Uveďme si čo môže prebiehať v myslení človeka, ktorý dostane úlohu v duchu počítať:
"Jeden, dva, tri..." atď.
Príklad myšlienkového sledu ako môže reálne prebiehať napríklad nasledovne:
"Tak idem na to." - komentár k cvičeniu
"Jeden, dva, tri." - samotné cvičenie
"Teda toto je primitívne." - hodnotenie cvičenia
"Týmto sa ja mám zaoberať?" - komentár k cvičeniu
"Bože, včera som teda nemal povedať... " - ozvena predchádzajúcich aktivít
"Keď sa to zajtra dozvie..." - tieň očakávaných aktivít
"Ako to cvičenie pokračuje?" - komentár k cvičeniu, návrat k želanej aktivite
"štyri, päť, šesť ... " - samotné cvičenie
"Nuž urobím to pre učiteľa nech má radosť. Teda už fakt v škole nevedia, čím by nás tu kŕmili. " - komentár k cvičeniu
"Obmedzenci sú to..." - hodnotenie
"Kde som to prestal? Teda neviem ... ale už som čosi počítal, tak teraz začnem dajme tomu na čísle osem... takže osem, deväť, destať..." - samotné cvičenie
"Bože, toto je ale p......a (vulgarizmus) "
(atď.)
To, že cvičenie je "dopĺňané" v mysli inými obsahmi je bežné. To, čo potrebujeme, je začať si všetky obsahy uvedomovať. Všetky významové úrovne pozorovať. Tieto iné obsahy sú vlastne najdôležitejšie na celom cvičení. Pretože v reálnom živote nie je žiadny cvičebný text. Žiadne počítanie naprázdno. Sú tam práve len tie obsahy, ktoré sú v tomto prípade doplnkové. Cvičenie počítaním v duchu naprázdno je len akési lešenie, ktoré by mohlo uľahčiť zameranie pozornosti na myšlienkový prúd a jeho rôzne tematické úrovne. Akonáhle je človek schopný zamerať pozornosť na tok svojich myšlienok, počítanie nepotrebuje. Tak ako keď máte hotovú stavbu, tak rozoberiete lešenie. Samozrejme lešenie sa dá znovu postaviť vždy, keď to človek uzná za vhodné.
Takže ešte raz. Ak je človek v tejto problematike šikovný, tak vlastne ani nemusí pracovať s nejakými cvičeniami, len pozorovať, čo sa mu v mysli aktuálne tvorí. Môže dokonca v mysli následne popisovať to, čo myseľ vyprodukovala. Popis toho, čo pozorujeme v mysli je zasa myslenie, takže stále to nie je cieľ. Lenže popis oslabuje negativitu a zároveň poskytuje mysli aktivitu, pretože samotné pozorovanie sa zo začiatku môže javiť ako celkom bezvýznamné nezaujímavé a zbytočné. Časom si človek možno uvedomí, že pozorovanie je všetko, čo treba urobiť a pokojne prestane aj s popisom. Je to ako mať na bicykli pomocné kolieska. Keď už človek získa istotu, tak ich môže odložiť.
***