Byť ako Poirot alebo Sherlock Holmes
Čo má spoločné Hercule Poirot a Sherlock Holmes? Možno vás napadne, že obaja sú vymyslení. Ale toto nie je dôležité. Poučenie sa dá získať aj z rozprávok či bájok.
Čo je teda na detektívoch také výnmočné? Je to ich nastavenie pozornosti. Všímajú si detaily bez toho, aby vedeli, či ich budú niekedy potrebovať. Napríklad detektív pri obhliadke nejakého miesta činu možno ani nevie, čo hľadá, len pozoruje. Intenzívne vníma všetko, čo sa dá. Myslenie zapína len vtedy, keď to potrebuje. Nepovažuje za fakt všetko, čo mu zíde na myseľ. Dokáže napríklad pracovať aj naraz s viacerými verziami. Môže dokonca veriť viacerým verziám. Trpezlivo hľadá dôkazy. Ak ich nájde, prípad dokáže vyriešiť. Ak dôkazy nenájde, prizná to. Je pripravený na to, že niečo zostane nevyriešené.
Ak človek používa svoje myslenie ako detektív, tak má v myslení výborného pomocníka. Vlastne každý z nás je v určitom zmysle detektív. Človek zvyčajne hľadá napríklad zmysel svojho života, pravdu o sebe, o svete, hľadá možnosti svojho uplatnenia a mnoho iných vecí. Napríklad profesionálne zameranie, typ vzdelania alebo podnikateľský zámer sú všetko v istom zmysle detektívne zápletky. Človek by mal byť veľmi pozorný a ostro sledovať možnosti, ktoré sa na trhu života objavia. Vtedy človek dokáže zmysluplne reagovať.
Znovu sa vraciam k pointe a tou je potreba radikálne zvýšiť podiel pozorovania okolitého sveta.
***