Potreby. Želania. Túžby.
V tejto úvahe nám ide o to, aké túžby, potreby, či želania bude mať človek, ktorý zastaví myslenie. Je jasné, že to budú fyziologické potreby. Smäd, hlad, potreba tepla, vylučovanie, rozmnožovanie a podobne.
Pri vypnutí myslenia sa napríklad stratí potreba uznania. Pokiaľ niečo robíte, robíte to s naplno nasýteným vnímaním, je vám pri tom dobre a cítite naplnenie. Potreba uznania je produktom myslenia. Potreba luxusu je produktom myslenia. Potreba niečo vlastniť je produktom myslenia.
Zastavenie myslenia dusí potreby, želania a túžby. Človeku začína byť dobre v tých podmienkach, v akých sa práve nachádza. To neznamená, že by človek nemal usilovať o zlepšenie podmienok. Zvlášť, keď sú ťažké. Zastavenie myslenia však oslabuje závislosť na nutnosti zmeny. Redukcia potrieb, želaní a túžob môže znamenať značné zjednodušenie a spríjemenie života.
Pozrime sa na nasledujúce obrázky.
Čo urobí myseľ bez toho, aby sme ju o to žiadali? Oba obrázky porovná. Celkom samovoľne. Prostredie na prvom obrázku myseľ vyhodnotí ako luxusné a na druhom obrázku ako všedné. Keď obrázky len vnímame, tak žiadne vyhodnocovanie nenastane. Pekne to vidno na malých deťoch. Prostredie na prvom obrázku im nebude pripadať vôbec výnimočné. Ak človek má uspokojené fyziologické potreby a cíti sa bezpečne, tak sa na oboch miestach bude cítiť približne rovnako. Rozdiel vytvára len myslenie. Zmysly vnímajú len prítomný okamih, nič viac.
Výbornými nástrojmi na vyrábanie umelých potrieb sú reklamy.
Útočia práve na myslenie potenciálnych zákazníkov. Zastavenie myslenia je pre predajcov vlastne neželaná aktivita. Zastavenie myslenia nesmierne oslobodzuje od tlaku potrieb, túžob a želaní.
To však neznamená, že má človek všetky potreby, túžby a želania zavrhnúť. Len ich treba tak ako myslenie zosadiť z pozície diktátora do pozície pomocníka.
Potrebám sa viac venuje téma "Koľko a čoho vlastne potrebujeme".
***