Ilúzia prázdnoty
Procesy v našom tele idú celkom zrejme mimo myslenia. Myslenie o naprostej väčšine funkcií v organizme vôbec nič nevie. Napríklad činnosť žliaz, svalový tonus, stabilita, tvorba kostí, prenos kyslíka, prenos optického obrazu atď atď. Dalo by sa pokračovať hromadami učebníc medicíny, psychológie, fyziky, chémie a ktoviečím ešte. A to veda ani zďaleka nevie o všetkých procesoch a mnohé len odhaduje a stále skúma.
Predstavme si také dávkovanie kyseliny soľnej a chlorovodíkovej do žalúdočných štiav. Keby som to robil myslením, tak by som sa asi už pri prvom trávení škaredo poleptal prípadne zomrel na otrávenie žieravinami. Alebo napríklad prištítne telieska. Nič by som o nich nevedel, keby som sa o nich nedozvedel "zvonku". Napríklad čítaním nejakého textu, ktorý o tom pojednáva. No nie je to čudné? Pritom moja hlbšia inteligencia ich automaticky vyrobila ešte kedysi v predpôrodnom štádiu, využíva ich, udržuje ich a vie ich dokonca reprodukovať cez kódy v spermiách, ktoré sa neprestajne vyrábajú. A to všetko bez toho, aby som čo len tušil, že nejaké prištítne telieska mám.
Napadlo mi, že teraz by sa tu možno hodil vtip o prasati a policajtovi. Vopred sa ospravedlňujem policajtom, že si z nich robím vtipy, ale takto som ten vtip niekde počul. No poďme na ten fór:
Do vesmíru letia dvaja - policajt a prasa. Každý dostane jednu obálku. Prasa ju má otvoriť pol hodinu po štarte a policajt hodinu po štarte. Po polhodine prasa otvorí obálku a číta: “Stlač červené tlacítko na prednom ovládacom paneli, potom nastav ovládač B38 na hodnotu 3,457. Nakoniec stlač zelené tlačítko na ovládači motora.” Prasa všetko urobí. Policajt je celý nervózny, aj on otvorí obálku a číta: “Nakŕm prasa, sadni si a ničoho sa nedotýkaj.”
Možno vás hneď napadlo, že pod policajtom môžeme rozumieť našu myseľ, ktorá si myslí, že je veľmi chytrá a chce mať všetko pod kontrolou. No a prasa je prirodzená inteligencia, ktorá je mimo myslenie. Vôbec ju nedoceňujeme ako by si zaslúžila. Život sám je ako riadiace centrum, ktoré uprednostní to prasa, ktoré je v nás.
Až pri pochopení širších súvislostí mi začalo dochádzať, že myslenie vôbec nie je až tak dôležité, ako som si kedysi myslel. Tým chcem poukázať na to, že zastavenie myslenia presýtením pozornosti nielenže nie je nebezpečné, ale je to nesmierne užitočný stav. Jednak pre činnosť, ktorú práve robím, pretože keď som na ňu sústredený, tak ju robím kvalitne a dobre. Zastavenie myslenia je užitočné celkom logicky aj pre mozog, ktorému sa pri tom uľaví. Nazvime to "operačná pamäť" mozgu prestane byť zahltená náročnými grafickými hrami myslenia. Je to stav akéhosi maximálneho využitia "nastavení zariadenia od výrobcu".