Syntetická negativita alebo mladí ľudia v pasci samovoľného myslenia

   Mladý človek to má ťažké. Nevie možno nič o mechanizme svojho vlastného myslenia. Doma, v škole, či na ulici sa naučí nejaký jazyk, ktorý je gramaticky tak rozvinutý, že človek samovoľne vyrába negativitu. Mysleľ pracuje s logikou asi tak, že nič nie je také, aby to nemohlo byť lepšie a nič nie je také, aby to nemohlo byť horšie. Takáto negativita sa vytvára samovoľne a to aj bez vonkajších príčin. Preto ju nazývam "syntetická negativita.  Je umelo vytvorená myslením.
 
   Prvý smer myslenia vyrába vinu. Kto je zodpovedný za to, že veci nie sú lepšie? Mladý človek to samozrejme vníma tak, že to musí byť spoločnosť, štát, rodičia, Boh a podobne. Automaticky sa vygeneruje nenávisť a potreba odporu či boja. Samozrejme, je celkom ľahostajné, z akej úrovne spoločnosti mladý človek pochádza. Či už je chudobný, alebo bohatý, nebude spokojný. Lebo predsa všetko by mohlo byť lepšie a z toho vyplýva, že všetci, čo žili skôr ako on sú za to zodpovední. 
   Druhý smer myslenia vyrába obavy a strach. Vždy môže byť horšie ako je a myslenie, ktoré je ponechané samovoľnej činnosti, modeluje ako by sa veci mohli vyvinúť a predstavuje si, ako keby to už aj bolo tak. Samozrejme mysleľ vždy niekoho nájde, na koho zavesí pôvod svojho strachu. A tak sa nespokojnosťa potreba odporu či boja má kam orientovať. 
   Keď si k tomu pridáme vlastnosť samovoľného myslenia vyrábať potreby, tak výsledkom je nekonečná nespokojnosť a nenásytnosť. Vždy je výsledkom prázdnota. Vytváranie viny, strachu a potrieb je akási bezodná čierna diera. Syntetická negativita.
 
   Chcel by som zdôrazniť už zmienený jav, že mladý človek sa chytá do pasce samovoľného myslenia bez ohľadu na to, či je bohatý alebo chudobný.
 
 
   Riešenie je akoby pred nosom. Mladí ľudia síce cítia potrebu iného stavu vedomia, ale riešia to často spôsobmi, ktorými si škodia. Napríklad drogami. Prirodzený spôsob ovládania myslenia intenzitou vnímania mladí ľudia takmer vôbec nevyužívajú. Vnímanie a podobné témy sú predsa podľa myslenia nezaujímavé a nudné. Je zaujímavé, že to vyzerá ako keby sa myslenie všemožne samo bránilo možnosti svojho ovládania. Odpor myslenia je do istej miery intligentný či sofistikovaný. Je to až zábavné, keď človek začne do problému vidieť. 
 
  Len dôsledky sú smutné pre ľudí, ktorí si neuvedomujú, že sú v pasci. 
 
***