Sledovanie obsahu myslenia
Sledovanie či pozorovanie myslenia a samotný proces myslenia sú dve rozdielne veci. Tak ako pozorovanie procesu a proces samotný. Sledovať obsah myslenia sa dá aj počas jeho zastavenia. Vtedy je možné pozorovať prázdny priestor.
Časť vnímania je možné zamerať na obsah samotného myslenia. Ako už bolo zmienené, myslenie je možné akoby vytláčať z vedomia zvyšovaním počtu prvkov, ktoré sledujeme súčasne. Jedným z týchto sledovaných prvkov môže byť práve naše vlastné myslenie. Ide o slová, obrazy či zvuky, ktoré nie sú vnímané práve v reálnom čase.
Teda napríklad človek chce zasýtiť svoje vnímanie a k nejakému pozorovanému prvku pridá druhý. Lenže tým druhým nemusí byť vonkajší prvok, ale vnútorný, čiže napríklad jeho vlastné myslenie. Je to ako keby aktivoval dve kamery. Jednu von a jednu dnu. Kým pozoruje nejaký vonkajší predmet, zároveň sleduje, čo sa v tom čase deje v jeho mysli. Je to činnosť, ktorá veľmi efektívne zasycuje vnímanie.
Povedzme, že pozorujem kvet. Zároveň pozorujem, čo sa pritom deje v mojej mysli. Možno sú tam slová, vety možno nejaké otázky alebo nejaké celkom iné predstavy. Pokiaľ v mysli niečo je, tak môžem pridať nejaké nové prvky k tým, ktoré už pozorujem. Ku kvetu pridám kvetináč a k vnútornému pozorovaniu pridám sledovanie dychu, čiže pohybu svalov na hrudi a vzduchu v nose. Mne sa už na tejto úrovni zasýtenia vnímania tvoria medzery v myslení, ktoré sa dajú celkom zreteľne pozorovať.
***