Využitie celého zorného poľa

   Bežne vnímame menej ako by sme mohli vnímať. Napríklad človek ide domov. V určitej chvíli si všíma bránku a dvere. Oblasť jeho vnímania znázorňuje žltý obdĺžnik na obrázku. 
 
 
   Aj keď náš obrázok nezachycuje celý pozorovateľný priestor, je jasné, že žltý obdĺžnik je len malou časťou toho, čo by náš človek mohol v danom okamihu pozorovať. On však necíti potrebu vnímaťaž tak intenzívne. Vôbec si neuvedomuje, že toto je jedna z príčin, ktorá mu dáva veľký priestor na utopenie sa v myslení. 
 
   Zvláštny prípad nastane, keď sa človek dostane na nejakú vyhliadku. V takejto situácii človek zvyčajne aktivuje svoje vnímanie tak, že sa snaží akoby obsiahnuť celý priestor naraz. Ako keby mu nestačil obmedzený priestor ako napríklad obdlžnik na obrázku. 
 
 
  Vnímanie veľkého priestoru veľmi dobre zasycuje vedomie. U niekoho to môže úplne stačiť k tomu, aby sa jeho myslenie zastavilo. Možno len povie čosi ako "vau !" Možno nastane krátka pauza, kedy si človek vôbec neuvedomuje, že tok jeho myslenia ustal. Potom možno povie: "To je nádhera!". A svoje vnímanie už nechá akoby "podtiecť" myslením. Zostáva len spomienka na veľmi príjemné pocity. Človek si myslí, že to bolo spôsobené len tou panorámou. Ani ho nenapadne, že to môže pochádzať z odpočinku organizmu od myslenia. 
 
   Za panorámou nemusíme ísť niekam, kde je výhľad do širokého okolia. Stačí si povedzme v lete v noci ľahnúť do trávy a môže sa pred nami objaviť podobná panoráma. Panoráma hviezd.
 
 
   K panoráme sa môžeme dostať ešte jednoduchšie. Nemusíme byť na nezvyčajnom mieste či v nezvyčajnej polohe. Stačí sa pozrieť na oblohu tam, kde práve sme. Obloha nám predsa ponúka panorámu takmer kdekoľvek a kedykoľvek. 
 
 
   Ja osobne vyhľadávam miesta s panorámou. Nechám sa akoby pohltiť priestorom a takmer okamžite si viem všimnúť nepatrné automatické medzery v myslení. Je to veľmi pre mňa veľmi osviežujúce. Pri dívaní sa do priestoru sa myslenie brzdí ľahko. Je to ako brzdiť na bicykli, keď ideme do kopca. Brzdiť stačí len jemne alebo dokonca vôbec. Možno len stačí prestať ťahať. 
 
 
  Je jasné, že na odpčinutie od svojho vlastného myslenia nepotrebujeme miesto s panorámou. Rozšíriť zorné pole sa dá kdekoľvek. To je výhoda poznania tejto problematiky.
 
  Len tak mimochodom, keď teraz pri čítaní tejto stránky aktivujete svoje periférne videnie, čo všetko môžete aktuálne vnímať? Čo sa stane s objemom vášho myslenia, keď prehustíte či presýteite svoje vnímanie takýmto spôsobom ? 
 
 
***