V súčasnej spotrebnej spoločnosti je práve táto oblasť tak zanedbaná, že ani neviem, či sa to dá robiť ešte babráckejšie. 

 

 

 

    Človek celkom dobrovoľne oslabuje svoje zmysly v situáciách, kedy ich veľmi potrebuje. Čo je dôležitejšie? Počúvanie hudby alebo sledovanie dopravnej situácie? Písanie správy v mobilnom telefóne alebo riadenie vozidla ? Odpovede poznáte.

 

    Uveďme si príklad futbalistu. Čo je dôležitejšie? Sledovanie pohybu lopty alebo uvažovanie nad slávou a peniazmi ? Čo by mal vnímať súčasne futbalista? Mal by sledovať pohyb lopty, pozíciu bránky, rozostavenie spoluhráčov, pohyby súperov, terén pred sebou a mnoho iného. Futbal je príklad činnosti, ktorá vďaka svojim nárokom na vnímanie patrí k tým, ktoré brzdia myslenie celkom prirodzene. Pri ponorení sa do hry futbalista môže nielen cítiť psychické osvieženie tým, že myslenie ho neobťažuje odpadom. Ak má dobre usporiadanú prioritu, tak aj podáva svoj najlepší výkon. 

 

   Vráťme sa k všeobecnej téme. Čo všetko je môžné pozorovať a ako to spájať. Spájanie pozorovaných elementov je nesmierne dôležité pre brzdenie myslenia.  Všetko je možné akoby hrnúť na hromadu. Pozorovať čo najviac prvkov naraz. To, čo sa deje mimo tela, v tele a zvlášť v myslení. Je celkom logické, že vnímanie má mať určitú hierarchiu dôležitosti. 

   Ak človek umýva riad a začne meditovať so zavretými očami, tak s veľkou pravdepodobnosťou niečo rozbije. Alebo ak niekto šoféruje a sústredí sa viac na svoj dych ako na dopravnú situáciu, tak môže spôsobiť dopravnú nehodu. 

    Ak človek šoféruje a ide povedzme po diaľnici, čiže pomerne rýchlo, je tam hustá doprava, diaľnica má zákruty, je večer a dážď, tak bude potrebné prirodzene sledovať také veľké množstvo prvkov, že sa myslenie vodiča možno zastaví automaticky. Žiadne sledovanie dychu nielenže nie je potrebné, ale je v takjto situácii dokonca nebezpečné. 

    Ale ak človek šoféruje po diaľnici, kde je doprava síce hustá, ale ide sa pomaly a všetci idú len priamo vo svojich jazdných pruhoch, tak je jasné, že sitácia si síce stále vyžaduje istú mieru pozornosti, ale automaticky sa vo vedomí objavujú myšlienky či predstavy a povedzme človek intuitívne zapne rádio, aby sa niečo dialo. To je situácia, v ktorej možno vodič znalý tejto problematiky chce relaxovať od svojho vlastného myslenia. Tam je namieste začať pozorovať svoje vlastné myslenie a telo. Ale nie ako náhradu za sledovanie dopravnej situácie, ale ako doplnok pre zasýtenie vedomia. Sledovanie dopravnej situácie je prvoradé, takže akonáhle sa zvýši potreba vnímania situácie, vodič prestane s vnímaním svojho dychu či tela a venuje sa tomu, čo je aktuálne potrebné pre činnosť, ktorú robí.

   Zasýtenie vnímania, ktoré má správne usporiadanú prioritu, je zárukou toho, že človek tú činnosť, ktorú práve robí, vykonáva veľmi kvalitne.