Je to ako naučiť sa bicyklovať.
Naučiť sa byciklovať môže byť príkladom ako to môže ísť, keď sa človek učí pracovať so svojim vnímaním. Keď to človek vie, je to ľahké a netreba okolo toho teoretizovať.
Lenže keď s bicyklovaním človek skúsenosti nemá, tak má spočiatku tendenciu padať na niektorú stranu. Taktiež človek, ktorý sa snaží nasýtiť vnímanie, bude mať tendenciu neustále padať nazad do myšlienkovej aktivity. Experimentovaním človek objaví v sebe schopnosť udržať rovnováhu. Prvý zážtok udržania rovnováhy môže byť až opojný.
Na bicykli musí človek zachytiť sotva badateľný moment vyrovnania postranných síl, ktoré na človeka pôsobia. To však nie je všetko. Musí túto jemnú rovnováhu neustále sledovať a pohybovať sa vpred ako po hrane noža. Keď už na bicykli jazdiť vieme, vôbec nevnímame náročnosť toho, čo robíme. Zvládnutie nám umožňuje meniť smer, rýchlosť či dokonca ísť bez držania riadidiel alebo len na zadnom kolese.
Kým sa v mysli paralelne s pozorovaním objavujú napríklad nejaké slová, čiže myšlienky, tak z bicykla vnímania stále padáme. Je nutné vytvoriť a zachytiť aj tú najkratšiu pauzu v myslení. Jemne potom zasycovať vnímanie a tým vytvoriť priestor, ktorý trvá tak dlho ako si to prajeme.
***