Pomôcka 1. Vychádzanie z bubliny.

   Pri práci či skôr hraní sa s myslením je samozrejme možné experimentovať s jeho obsahmi tak, aby sa myslenie samo chytalo do pascí, ktoré mu nachystáme. V súčasnom živote je to skôr tak, že myslenie nás vláka do nejakej pasce a my celkom ochotne vstúpime do bubliny predstáv či potrieb alebo čohokoľvek, čo si myslenie vytvorí. Myslenie nás akoby vtiahne do svojho sveta. To je tá situácia, ktorú spomínam v témach na začiatku, že človek zabudne aj či zatvoril dvere a kam dal kľúče. 

 

   Keď sme si vedomí, aké hry s nami naše myslenie hrá, môžeme mu to oplatiť. Je to vec tvorivosti. Ja som si vytvoril predstavu ako vycházdam z bubliny. Pod tou bublinou chápem svet myslenia. 

 

 

  To, že som v bubline, je predstava. Keď túto predstavu mám, tak mám aktivovanú myseľ. Inde totiž ako v mysli akákoľvek predstava nemôže byť. Ale keď si predstavujem, ako prechádzam stenou bubliny, tak bublina zostáva kdesi za mnou. Čiže aj predstava bubliny mizne ako keby kdesi za mnou. Nevidím ju už, nevnímam ju, stratil som ju. Automaticky sa mi aktivuje široké vnímanie a aspoň na okamih sa moje myslenie pekne zastaví. Je to veľmi zábavné. Myslenie ako keby odišlo s bublinou kamsi dozadu. Samozrejme udržať sa v tomto stave nie je ľahké. Je to ako vysadnúť na bicykel. Vysadnúť je jedna vec a udržať sa na ňom je už ďalšia vec. Myslenie sa totiž rýchlo zbadá, pribehne nazad a vnúti mi niečo. Zvyčajne nejaké slovo či vetu. Napríklad: "To bolo dobré, myslenie som prekabátil !" Lenže keď mám vo vedomí hocijakú vetu, čiže aj takúto, tak som zasa v myslení. Aj keď podľa obsahu vety by sa mohlo zdať, že som mimo myslenie. Ako som už uviedol, je to veľmi zábavné. No a takto sa môžem hrať, kým mám na to chuť. 

  Takéto hry nesmierne oslabujú negativitu. Centrum záujmu človeka sa totiž presunie z obsahu myslenia na to ako to celé funguje. 

 

***