Prečo je pozorovanie "vyššie" ako myslenie ?
Jav, že človek je schopný pozorovať svoje vlastné myslenie, je argumentom pre názor, že človek vo svojej podstate nie je tým, kto myslí. Veď ako by mohlo myslenie pozorovať samo seba ?
Kam vedie kábel od kamery?
Do myslenia nevedie. To kamera dokáže pozorovať. A kamera predsa funguje aj keď je myslenie vypnuté. Pocity to nie sú. Tie sú tiež pozorovateľné kamerou. Kamera bude fungovať aj bez nich. Zmysly to tiež nie sú. Zmysly sú tou kamerou. Tak kam ten kábel vedie ??
Už v staroveku ľudia čosi objavili, čo sa dá cítiť, keď je vnímanie "na maxime" svojej sýtosti a intenzity. Na pravej strane, tam, kde sú v našom znázornení myslenie a pocity, objavili zvláštny stav.
Pokoj. Vnútorný pokoj. "Boží" pokoj. Pokoj "za myslením". Sú preň rôzne názvy. Tento pokoj je čosi ako tieň toho, čo je pod kamerou. Keď je vnímanie na maxime, tak sa v priestore vnímania pocitov objaví pokoj a ten je možné pociťovať celkom zreteľne.
Z myslenia ten tieň nepochádza. To sme predsa zastavili. Nemá ho čo vrhať. Z emócií tiež nie. Tie nie sú stabilné. Vznikajú, zanikajú a rôzne sa menia. Ich tieň sa stále hýbe. Tak odkiaľ je ten tieň, ktorý sa nehýbe?? Práve pokoj, ktorý ľudia už v staroveku objavili, bol vždy konštantný, stabilný, rovnaký. Bol to iný pokoj ako ten, ktorý zažívame, keď sme na nejakom tichom mieste. Tento bol celkom nezávislý od toho, čo sa okolo človeka deje. Bol to vnútorný pokoj.
Tento pokoj je možné zažiť len keď sa myslenie zastaví. Tak ako tieň katedrály nie je možné vidieť, keď po námestí pred katerálou chodia ľudia. Všetci musia odísť a vtedy ho vidno zreteľne a presne.
To, čo nás zaujíma na našom obrázku, je v mieste hrnčeka s kávou. Tam kamera otočená nie je. Takže pozorovať to nevieme.
Ale môžeme si vytvoriť pomocný model.
Nazvime to jednoducho bytie. Keďže bytie je "za myslením" alebo "mimo myslenie", tak pre jeho opis sa nedá využiť nič, čo je v myslení. Teda nedá sa to myšlienkami či slovami popísať a nevieme si to ani predstaviť. Je to ako pokúsiť sa slepému človeku popísať obraz alebo hluchému hudbu. Aj keď sa budete veľmi snažiť, nepodarí sa vám to. Možno vytvoríte síce nejaký popis, ale od skutočnosti bude mať veľmi ďaleko. Slepý človek nepochopí farby a obrazy a hluchý nepochopí zvuky a hudbu. Presne tak je to s nami. Nepochopíme bytie. Nemáme taký pozorovací zmysel, ktorý by nám to nejako sprostredkoval. Tak ako nechápeme napríklad elektrický prúd. Vieme, že je to tok elektrónov, ale je to len akási pomocná predstava. Nikto to nevie pozorovať ako jav vo svojej komplexnosti. Vieme však pozorovať jeho účinky. A to veľmi presne. Podobne je to s bytím. Máme o ňom len pomocné predstavy, ale vieme pozorovať jeho tieň. Pokoj. A ten niečo vypovedá o bytí. Keďže pokoj ako tieň bytia je stabilný a nemení sa s vekom, zdravím, úspechom, bohatstvom či akoukoľvek vonkajšou situáciou, tak aj bytie bude zrejme vykazovať tieto vlastnosti.
Ponorenie sa do tohto pokoja za myslením má na človeka blahodárne účinky. Človeka zrelaxuje, dodá energiu. Človeka zreštartuje. Vymaže koncepty a pozatvára používané programy. Zdefragmentuje disky a urobí údržbu. Človek sa môže "narodiť znovu". Tento postup sa bežne využíva v technike.
Niektoré mobilné telefóny výrobca doporučuje reštartovať každý deň. Čo tak robiť to aj s myslením ? Možno namietnete, že to sa predsa deje. Veď každú noc spíme a myslenie vypíname. Ale táto problematika sa dotýka skôr akejsi priebežnej údržby. Pracuje sa akoby s menším počtom programov na pozadí.
Zopakujme si to. Nevieme pozorovať, kam vedie kábel od kamery, ale veľmi zreteľne vieme vnímať tieň toho čohosi. Objaví sa to len vtedy, keď tomu vytvoríme priestor. Je to pokoj, ktorý je zároveň akoby plný energie. Je to ako započúvať sa do zvuku transformátora. Transformátor pokojne bzučí a pritom energia tečúca cez neho možno práve poháňa vlaky idúce ohromnou rýchlosťou.
Je celkom logické, že pokoj za myslením súvisí s absolútnou podstatou života. S procesmi, ktoré udržujú život.
Ako sme si odvodili, pozorovanie, vnímanie, je hierarchicky dôležitejšia činnosť ako myslenie. Vnímanie je priamo napojené na bytie. Myslenie je len čosi ako mobilná aplikácia. Je to skvelý pomocník, ale o zariadení, na ktorom je nainštalované, sa z neho ani zďaleka všetko nedozvieme.
***